Po Veľkej noci najčastejšie ostávajú koláče a mäsové výrobky. Prieskum Munch ukazuje, kde vznikajú sviatočné prebytky
Veľká noc patrí k obdobiam roka, keď domácnosti prirodzene nakupujú viac, pečú viac a pripravujú bohatšie pohostenie pre rodinu aj návštevy. Interný prieskum medzi používateľmi aplikácie Munch však ukazuje, že práve pri sviatočnom stole vznikajú typické prebytky, ktoré sa opakujú takmer v každej domácnosti. Po Veľkej noci najčastejšie zostávajú pečivo a koláče (takmer 33 %), sladkosti a zákusky (32 %) a mäso či údeniny (takmer 22 %). Dáta zároveň naznačujú, že rozhodujúcim faktorom nie je len samotný nákup, ale najmä plánovanie.
Na veľkú noc si doprajeme, ale nepreháňame
Hoci sviatky tradične zvyšujú objem nakúpených potravín, väčšina respondentov si veľkonočný rozpočet stále drží relatívne pod kontrolou. Viac ako polovica opýtaných plánuje minúť do 100 eur a takmer dve tretiny do 150 eur. Veľkonočné nákupy tak pre mnohé domácnosti nepredstavujú extrémny jednorazový výdavok, skôr je to obdobie, v ktorom sa prirodzene zvyšuje riziko, že sa niektoré druhy jedla nakúpia alebo pripravia vo väčšom množstve, než napokon skutočne spotrebujú. V čase, keď ceny potravín na Slovensku medziročne rastú, pritom nejde o zanedbateľný detail. Podľa Štatistického úradu SR boli v januári 2026 ceny potravín medziročne vyššie o 3 % a celý odbor “potraviny s nealkoholickými nápojmi” o 3,9 %, pričom najdynamickejšie zdraželi obilniny a ich výrobky, mlieko s vajcami a ovocie s orechmi.
Po sviatkoch zostáva najviac prebytkov v kategórii tradičných veľkonočných pochutín
Aj pri pomerne zodpovednom prístupe sa však ukazuje, že niektoré kategórie sú počas Veľkej noci z pohľadu prebytkov výrazne náchylnejšie než iné. Najčastejšie ide o pečivo, koláče, sladké pohostenie a mäsové výrobky – teda typické veľkonočné položky, ktoré sa nakupujú alebo pripravujú vo väčších objemoch, často aj „pre istotu“. Po Veľkej noci najčastejšie zostáva pečivo a koláče (takmer 33 %), sladkosti a zákusky (32 %) a mäso či údeniny (takmer 22 %). Ovocie a zelenina majú prebytok zhodne na úrovni 10 % a mliečne výrobky zostanú v 7 % prípadov. Paradoxom sviatočného plytvania je, že po Veľkej noci často zostávajú práve jedlá pripravené zo surovín, ktoré výrazne zaťažujú rozpočty domácností. Potraviny a nealkoholické nápoje totiž podľa Štatistického úradu SR tvoria 21 % výdavkovej štruktúry slovenských domácností, teda druhú najväčšiu položku ich rozpočtu.
„Veľká noc je sviatok hojnosti a pohostenia, no práve preto je to aj obdobie, keď sa veľmi ľahko stratí reálny odhad toho, koľko jedla domácnosť naozaj spotrebuje. Dotazník ukázal, že najväčšie rezervy sú najmä pri plánovaní pečenia alebo nákupu koláčov a mäsových výrobkov. Domácnosti pritom nemusia sviatočný komfort obmedzovať – často stačí lepšie nastaviť porcie, nákupný zoznam a premyslieť si, čo urobiť so zvyškami, najmä v čase, keď po sviatkoch končia bez využitia práve jedlá zo stále drahších surovín,“ hovorí Adriana Samek, Country Sales Lead spoločnosti.
Prieskum tiež ukazuje, že používatelia Munchu sa s prebytkami po sviatkoch vo veľkej miere snažia pracovať aktívne. Takmer 78 % respondentov uviedlo, že zvyšné jedlo po Veľkej noci jednoducho zje počas ďalších dní. Ďalších 37 % sa ho snaží zamraziť alebo inak uchovať, 14 % ho posúva ďalej rodine či známym a 13 % ho spracuje v ďalších receptoch.
O výsledku rozhoduje aj plánovanie
Silný odkaz priniesla aj otázka, čo ľudia robia zámerne preto, aby počas Veľkej noci neplytvali. Viac ako polovica respondentov (55 %) uviedla, že cielene varí primerané porcie a využíva zvyšky, takmer 40 % si sviatky dôkladne plánuje a 32 % sa spolieha na lepšie skladovanie a mrazenie surovín. Len 3,5 % opýtaných otvorene priznalo, že cez sviatky plánovanie nerieši. Dáta zároveň ukázali, že plánovanie má na výsledok reálny vplyv. Spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že si veľkonočné nákupy a varenie dôkladne plánujú (takmer 40 %), deklarovalo 64,3 % nulové zvyšky.
„Boj proti plytvaniu sa nezačína až pri koši, ale už pri nákupe. Ak si ľudia pred sviatkami skontrolujú zásoby doma, pripravia si jednoduchý plán jedál a odhadnú počet porcií podľa reálneho počtu hostí, vedia výrazne znížiť množstvo jedla, ktoré po sviatkoch zostane bez využitia. Presne v tom je priestor aj pre služby, ktoré pomáhajú spotrebiteľom aj prevádzkam hospodáriť s jedlom rozumnejšie,“ dodáva Adriana Samek zo spoločnosti Munch.
Munch dlhodobo upozorňuje na to, že obmedzovanie potravinového odpadu nie je len environmentálna téma, ale aj praktická otázka každodenného hospodárenia domácností. Digitálne riešenia, ktoré pomáhajú zachraňovať kvalitné jedlo pred vyhodením, môžu byť jednou z ciest, ako túto tému preniesť aj do bežného spotrebiteľského správania počas sviatkov aj mimo nich.
Podobné články
25. marca 2026
3m
Firmy menia pohľad na leadership
24. marca 2026
19m
